V sobotu 26.10.2013. sme sa spolu s dvanástimi malými skautami stretli na zastávke, kde sme im skontolovali a pozbierali lístky na MHD. Autobusom sme sa odviezli až na zastávku na znamenie – Vajnorský potok. Tu sme vystúpili a pokračovali sme dalej pešo cez vajnorské vinice. Všetko bolo zahalené hmlou, až tak že sme nevideli slnko. Po nenáročnom výstupe, ktorý sme spojili s hrami sme dorazili na Mahrovu búdu.
Počasie nám naozaj prialo, kedže až tu sme mohli vidieť prvé slnečné lúče a mohli sme odložiť vetrovky. Tí hladní skauti sa pýtali, kedy budeme opekať ,ale bez dreva sa tažko opeká, takže sme šli najskôr na drevo. Museli sme ísť o trochu ďalej ako poza prvé kríky, pretože väčšina dreva už bola vyzbieraná častými návštevami ostatných turistov. Ani sme sa nenazdali a za chvíľku sme mali dve kopy dreva pri ohnisku. Jedna pre veľké drevá a druhá pre tie tenšie a kratšie. Kedže ráno bola hmla a vlhko, bolo tažšie nazbierať suché drevo. To najsuchšie sme zapálili v ohnisku prvé a to mokrejšie trochu preschlo vďaka slnečným lúčom. Najzaujímavejšia činnosť bola, keď Rado zapaloval oheň. Všetky deti sa zhŕkli okolo ohniska a pozerali kedy možu začať opekať. Kedže sa oheň poriadne nerozhorel, tak sme sa išli hrať. Z hier nás prebral až zvuk praskajúceho dreva, keď Rado prikladal na oheň naposledy, predtým ako sa začalo opekať. Ako to ale býva, niektoré špekačky popadali do ohňa, iné sa zjedli čiernejšie. Hlavne, že nikto neostal so škvŕkajúcim bruchom. Zvyšok výletu sme stavali bunkre a hrali sme sa na rebelov a imperialistov. S drevennými puškami si (osobne) myslím, ze deti užili najmä zajatie skupiny radcov a ich posadenie vo väzenia (bunkra). Tým sa našťastie podarilo ujsť a tak sme mohli poupratovať okolie, nechať nazbierané drevo pre ďalších návštevníkov a vyraziť na zastávku.
Rado s maličkou skupinkou zostali dozerať na oheň, ktorý ešte mierne horel, keď sme odchádzali. Tá nás neskôr nás dobehla a všetci sme sa ponáhľali na zastávku. Po ceste sme zistili, že mame ešte čas a tak sme trochu spomalili. Zdanie klamalo a nakonci sme si museli zase švihnúť. Nakoniec sme chytili autobus a šťastne sa vrátili domov.
