Tábor 2026 - Rímska ríša
Tento rok skauti z Vajnor necestovali len vlakom, ale aj v čase a ocitli sa v Rímskej ríši! Ako správni rímski občania sme si zamilovali demokraciu, chlieb a hry. Hneď od začiatku sme si získali priazeň samotného Gaia Julia Caesara, ktorí nás viedol do jeho najslávnejších bitiek, do ktorých sme kráčali s vlastnoručne vyrobenými mečmi, zahŕňal nás pokladmi a predstavil nám aj neopísateľne krásnu Kleopatru.
Nemohli sme chýbať v senáte, kde sa rozhodovalo o osude nášho tábora a kde sme hlasovali za zmeny táborových pravidiel: či už to bolo prvé miesto v rade na obed pre vedúcich, alebo zrušené vstávanie na rozcvičky. Senatus populusque romanus sa bežne stretával v koloseu nie len kvôli senátu, ale našli zaľúbenie aj v gladiátorských hrách po dlhom dni roboty.
Keď sa život Rimana a život skauta takmer úplne prelínali, všetci si už spokojne vychutnávali nové táborové jedlá z ešusov a osviežovali si životy kúpaním sa v ľadovom potoku. Ale osvieženie bol aj výlet do Prosieckej doliny, ktorú už tradične radi prechádzame nielen pre jej chladný vzduch, ale najmä kvôli rebríkom.
Nie je to snáď ani tábor 110. zboru, ak sa nehrá futbal. Znovu sme si proti miestnemu prosieckemu tímu zahrali a tak nadviazali výborné vzťahy s domácimi. Vzťahom určite pridala aj mestská hra, pri ktorej nejedna skupinka detí pomáhala ľuďom v dedine s ich drobnými prácami.
Najlepšie nakoniec, preto sa tábor každoročne končí slávnostným táborákom. Farbičky-čarbičky, Colorado a Slávici z Madridu jednohlasne odohnali všetku lesnú zver a s ňou aj posledné dni tábora. V melanchólii, aká nastáva len na konci niečoho krásneho, sme sa ovenčení vavrínom vrátili späť do súčasnosti. S novými zážitkami, mečmi a snom o nádhernej krajine, do ktorej sa vrátime opäť až o rok.
Tento projekt sa realizoval s finančnou podporou Nadácie mesta Baratislavy - Ďakujeme!
Deň narcisov 2026
V Bratislave opäť prebehla každoročná zbierka Deň narcisov a ani tento rok skauti nelenili. V známych uliciach a na námestiach sa 16. apríla mihali farby rôznych skautských šatiek, od malých včielok a vĺčat, až po dospelých roverov. Aj náš 110. zbor skautov Vajnory porozťahoval kĺby a vykročil medzi ľudí.
O 7 ráno sme sa stretli v klubovni, kde si každý našiel dobrovolnicke tricko a vrecko. Po tom co sme si rozdelili narcisy sme sa presunuli na stanoviska kde sme ich rozdavali. Na mieste sme boli 4 hodiny, čo bolo pre niektorých trochu dlho, ale úspešne sme to zvládli s novým rekordom nazbieraných financií, ktoré dosiahli hodnotu 1801.25€.
Rozvoj mladých ľudí nie je len o ich práci na sebe, je o ich práci pre druhých. Vďaka deťom a mladým, ako sú aj naše Surikaty, Panteri, či rangeri, sa na celom Slovensku vyzbierali tisícky eur. Ďakujeme za pomoc!
~Andrej
J3K
Pri prvých jarných lúčoch sme opäť vyrazili do kopcov 💛. Jarný Trojkopčiak bol krásnym začiatkom jarného obdobia 🌲. Spolu sme zvládli trasu z Potočnej cez Suchú horu, Hrubý Hajduch až na Nad Vydricou – a veľký rešpekt patrí všetkým, od najmenších včielok a vĺčat až po roverov, že to dali 💪.Počas celej cesty nás sprevádzali rôzne aktivity, ktoré spravili túru ešte zábavnejšou ✨.
Ďakujeme @trinasty.zbor za organizáciu a skvelú atmosféru
Deň sestertstva
Deň sesterstva ⚜️💚
Túto nedeľu sme si pripomenuli, že skauting nie je len o hrách a výpravách, ale najmä o sesterstve, ktoré nás spája naprieč rokmi aj generáciami. 🌍🤝 Spolu s dievčatami z celého zboru sme sa ponorili do histórie nášho dievčenského oddielu – spoznávali sme, ako vznikal, čím si prešli dievčatá pred nami a na akých hodnotách stojíme dnes. 📖✨ Uvedomili sme si, že každá z nás je súčasťou niečoho väčšieho. 💫 Nechýbali tímové hry plné smiechu, spolupráce a podpory 🎲💚 – lebo práve v nich sa ukazuje pravá skautská sila: držať spolu, pomáhať si a rásť jedna pri druhej. 🌱🤍A ako darček k tomuto dňu sme si užili aj prvé lúče jarného slnka pri spoločnom pikniku.
Rok 2025 v našom zbore
Milí priatelia,
rok 2025 bol pre náš zbor rokom rastu. Pribudli nám najmä najmladší členovia, podarilo sa nám udržať silnú partiu rangerov a viacerí mladí si prvýkrát vyskúšali rolu vedúcich. Vidieť, ako preberajú zodpovednosť a rastú, je pre nás veľká radosť.
Zažili sme množstvo družinoviek, výletov a zborových akcií. Vrcholom bol letný tábor, ktorý nám pomohol vybudovať lepšie vzťahy a priniesol nezabudnuteľné zážitky. Na oblastnej úrovni sme sa nestratili – potešilo nás víťazstvo na futbalovom turnaji a aj väčšia účasť na spoločných akciách. Viacerí vedúci absolvovali vzdelávacie kurzy, ktoré nám pomáhajú deťom ponúknuť ešte kvalitnejší program.
Popri tom sme sa zapájali aj do života vo Vajnoroch a pokračovali v spolupráci s Mestskou časťou Bratislava-Vajnory. Rok priniesol aj dôležité personálne zmeny – vedenie zboru po Jánovi Jarinovi, ktorý nám bol príkladom a motivátorom, prevzal Maximilián Seleš. Ten už ako vedúci táborov posledných rokov má plné schopnosti a skúsenosti na post nášho nového zborového vodcu.
Ak vám to, čo sa nám tento rok podarilo, dáva zmysel, budeme radi, ak pri nás zostanete aj ďalej. Jedným z najjednoduchších spôsobov, ako nás podporiť, je venovať nám 2 % z vašich daní. Vďaka nim vieme pripravovať kvalitný program pre deti a mladých, zlepšovať naše vybavenie a rozvíjať skautské aktivity počas celého roka.
Podporou nám dávate možnosť rásť, udržať aktivity dostupné pre všetkých a vytvárať bezpečné prostredie, kde môžu deti zmysluplne tráviť svoj čas. Vaša dôvera a podpora je pre nás záväzkom robiť veci poctivo a naplno.
Výročnú správu 2025 nájdete tu: https://110zbor.sk/wp-content/uploads/2026/02/VS_2025.pdf
Informacie k 2% najdete tu:
Družinový výlet Tesákov
Keď sme sa koncom novembra ja a Mišo pozreli do plného kalendáru, vedeli sme, že to bude náročné. Školské povinnosti, blížiace sa Vianoce, skúškové obdobie pre starších... Napriek tomu sme sa rozhodli: Tesáky idú do prírody. Termín 20.–21. decembra nebol náhodný – bol to posledný víkend pred sviatkami, kedy sme mohli byť spolu ako družina. A stálo to za to.
Cesta hore – v hmle a mrholení
Zhromaždili sme sa v sobotu ráno v takejto zostave – sedem odvážnych: štyria skauti a traja radcovia. Sprevádzal nás aj náš bývalý zborový vedúci Ján Jarina. Počasie nás privítalo typickou decembrovou náladou: hmla, kopa bahna,mrholenie, šedivá obloha a poriadna zima. Deti však prišli pripravené – teplé bundy, čiapky, rukavice a, samozrejme, dobre nabalené batohy so spacákmi a karimatkami.
Cestou nahor sme si krátili čas kvízmi a a slovnými hrami. Atmosféra bola uvoľnená, deti sa smiali a občasné zakopnutia o korene stromov v hmle len pridávali na komike.
Horská ubytovňa – náš zimný prístav
Po prichode ku chate sme ju stále nevideli. Totižto hmla bola taka husta, že človek si sotva dovidel na koniec vystretej ruky. Po niekoľkých minutach hladania sme vkročili horskej ubytovne Jozefa Maka. Prišli sme trochu premočení, trochu unavení ale v dobrom duchu. Večer nás čakalo prekvapenie – dorazila ďalšia skupina skautov, ktorí mali rovnaký nápad na víkendový program. Ubytovňa bola plnšia, ako sme čakali, takže sme sa museli trochu potlačiť, ale skautská solidarita funguje vždy – podelili sme sa o priestor a večer strávili spolu.
Večer patril ohňu a hre Dračie doupie. Ak ste túto hru nezažili, predstavte si kombináciu stratégie, improvizácie a trochu šťastia pri hode kockou. Pri kúzelnom svetle plameňov, s teplým čajom v rukách a s praskajúcim drevom v pozadí sme si pripadali ako v rozprávke.
Nedeľný návrat
Ráno sme sa zobudili do jemnej hmly. Po raňajkách a uprataní sme sa vydali na cestu späť. Nohy boli trochu ťažšie, batohy naopak ľahšie, ale nálada? Výborná. Deti si odniesli nielen zážitky, ale aj nové skautské známosti.
Prečo to robíme?
Viem, že pre mnohých rodičov bol tento termín náročný. Týždeň pred Vianocami je hektický. Ale práve preto sme takí vďační, že väčšina prišla. Tento výlet nebol len o prechádzke prírodou. Bol o tom, že sme spolu. O tom, že aj v zime, aj v nepriaznivom počasí, aj keď je to nepraktické – družina drží spolu.
A to je to, čo robí skauting skautingom.
Ďakujeme všetkým rodičom za dôveru a deťom za odvahu vyraziť do zimy s úsmevom!
Radca družiny Tesáky
Hugo Seleš
110. zbor Ohniví pelikáni
Skautský december
December býva pre náš zbor tradične veľmi aktívnym a zážitkami nabitým obdobím. Inak tomu nebolo ani tento rok. Už na jeho začiatku sme sa zapojili do Luciinho lampiónového sprievodu, ktorý organizovala naša mestská časť. S rozsvietenými lampiónmi, koledami a dobrou náladou sme tak prispeli k vytvoreniu pravej predvianočnej atmosféry.
Postupne sa už všetko nieslo v znamení blížiacich sa prázdnin a Vianoc, a to pre nás znamená aj jednu z najkrajších tradícií – zborovú vianočnú oslavu, Zboronce. Tohtoročné Zboronce sa tešili naozaj veľkej účasti. Obzvlášť nás potešilo, že medzi nami bolo mnoho nových členov, ktorí si prvýkrát zažili veľké zborové podujatie a mohli naplno pocítiť skautského ducha.
Program Zboroncov bol pestrý. Začali sme spoločnou večerou, počas ktorej bol čas na rozhovory, smiech aj spomienky na zážitky z uplynulého roka. Následne prišli na rad tradičné družinové scénky, do ktorých sa všetci pustili s veľkou kreativitou a humorom. Veľkým lákadlom bola aj súťaž o najlepší vianočný kostým. Vyhodnotiť víťaza bolo mimoriadne náročné, pretože takmer každý prišiel s originálnym a nápaditým kostýmom.
Po Zboroncoch sa naši vedúci vybrali na výlet do Viedne. Spolu sme si prezreli vianočné trhy, nadýchali sa sviatočnej atmosféry veľkomesta, poprechádzali sa historickým centrom a vyskúšali aj zimné korčuľovanie na trhoch. Deň sme zakončili v karaoke bare, kde nechýbal smiech, spievanie a dobrá nálada.
Pred Štedrým dňom sme ešte stihli vedúcovskú lyžovačku v Rakúsku. Počasie nám prialo a zjazdovky tiež, takže sme si poriadne zalyžovali a zároveň posilnili tímového ducha.
Na Štedrý deň sme sa už tradične zapojili do roznášania Betlehemského svetla a Dobrej noviny. S účasťou viac ako dvadsiatich detí sme navštívili vyše tridsať domácností vo Vajnoroch, kde sme koledovali, priali pokojné sviatky a prinášali posolstvo radosti. Mali sme tú česť navštíviť aj 95-ročnú sestru Titusa Zemana. Všade nás prijali veľmi srdečne, ponúkli koláčmi a dobrotami a neraz sa s nami pustili aj do rozhovorov o skautingu či spomienkach na mladé roky.
Po Vianociach sme sa ešte stretli na spoločenskom večere v klubovni. Hrali sme rôzne stolové aj pohybové hry, rozprávali sa o zážitkoch z decembra a pomaly sa naladili na nový rok plný výprav, táborov a spoločných dobrodružstiev.
December bol teda pre náš zbor plný služby, priateľstva a radosti – presne tak, ako to v skautingu máme radi.
~Max, vodca zboru
Surikatský výlet
Začiatkom decembra sa jediná dievčenská družina v skautskom veku vydala na svoju sebapoznávaciu prespávačku. Necestovali sme ďaleko – zavítali sme do Trenčína, kde sme bývali u miestnych skautov. Aj napriek tomu, že náš výlet netrval dlho, zažili sme viac, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Prvý večer sme si spríjemnili spoločnou večerou, na ktorú sme sa obliekli slávnostne, akoby sme sa chystali na bál. Práve takto sme symbolicky odštartovali náš spoločný čas. Nasledujúci deň patril nielen hrám a množstvu smiechu, ale aj chvíľam zamyslenia. Písali sme listy svojmu budúcemu ja a zároveň sme si užili veľa zábavy a spoločných zážitkov.
Táto chata dala každej z nás niečo výnimočné a veríme, že nás opäť posunula o krok ďalej v osobnom aj skautskom rozvoji. Na záver sme s veľkou radosťou oficiálne privítali medzi nami Zuzku. Počas nášho privítacieho rituálu dostala skautskú šatku a stala sa tak plnohodnotnou súčasťou našej družiny.
Veríme, že podobných výletov a spoločných dobrodružstiev nás čaká ešte veľa. ❤️⚜️
-Keňa
Gumkáčska oddielovka v Nitre
Sú dobrí a statoční, rýchli a smelí, bystrí a verní, to Nitra o nich vie! V sobotu 15.11. sa 16. oddiel Gumkáčov vydal preskúmať novú časť Slovenska. Po štyroch prestupoch ich prichýlila klubovňa skautov z Nitry a jej otvorené dvere priamo pod zoborským lesom.
Hneď ako nabrali sily z gumidžúsu starostlivo nabaleného od rodičov, spoznali princeznú, ktorá nemala veľa dobrých vlastností, ale mala korunku. A krásna koruna láka trollov, ktorí žijú celý život v škaredom blate. Naši malí gumkáči naozaj vedia, čo je správne, vyhrnuli si rukávy a pustili sa rovno za trollmi do lesa. Ženú sa lesom a pieseň im velí, medvedia pieseň už zďaleka znie. Chytali trollov, bojovali s nimi a nie nadarmo sa vyšmýkali v mokrej tráve, lebo trollovia ich už nechali na pokoji. Do tepla sa vracali s úspechom, no bez princeznej.
V kuchyni už na nich čakala gumkáčka Grammi, ktorá pre nich pripravila suroviny na gumidžús, aby sa posilnení mohli vybrať princeznú hľadať. A keď už aj naša Šarika nabrala poslednú naberačku mňam-mňam večere, všetci gumíkovia odskákali von a vybrali sa za svetielkom svetlušiek. To ich priviedlo za princeznou a za tajomstvom ich skautského oddielu. Potom nás deduško Večerníček poslal naspäť a pošepkal nám sny do uší.
Ráno nás budila hmla a výskanie sladko vyspaných detí. Princezná bola bezpečne doma a gumkáči sa s ňou mohli konečne skamarátiť. Ale beda, kto chce takú kamarátku! Pyšná je princezná a nepozná skutky lásky. Našťastie gumkáči sú dobrí priatelia, vedia pomôcť, naučiť, darovali jej dobré vlastnosti, ktoré majú a prijali ju medzi seba. Veď najdôležitejšie je byť gumkáčom v srdci.
Gumkáči, hneď ich spoznáš priamo pri práci, preto rýchlo poupratovali klubovňu, vzali batôžky, zavreli dvere a vykročili náročnou cestou naspäť k Bratislave. Na stanici v tme už svietili len rozosmiate deti stískajúce rodičov, akoby sme boli preč celý týždeň. A možno sme aj boli, lebo naša pamäť je spomienok tak isto plná.
~Zorka
Otvorenie skautského roka 2025
V sobotu 27. septembra 2025 sme sa po letných prázdninách opäť stretli, aby sme spolu otvorili nový skautský rok. Tentoraz nás kroky zaviedli do Malých Karpát, kde sme si už od prvých minút overili, že skautský rok nezačíname v rukavičkách – vlhko, blato a chlad nám dali hneď najavo, že príroda bude opäť naším najlepším učiteľom.
Cieľ bol jasný: znovu sa stretnúť, lepšie sa spoznať naprieč oddielmi a posilniť vzájomnú podporu v celom zbore. A hoci bolo počasie skôr jesenne než prívetivé, náladu nám to nepokazilo. Práve naopak – vďaka skúseným vedúcim sa podarilo zapáliť oheň aj v mokrom prostredí, čo vyvolalo zaslúžený obdiv (a úľavu pre premrznuté ruky).
Počas dňa sme sa naplno rozbehali pri hre na záchranu vajíčok ohnivých pelikánov. Trochu sme sa zahriali behaním, trochu spolupracovali a hlavne sa veľa smiali. Vajcia sa nám nakoniec podarilo zachrániť všetky – a keď sa neskôr ukázalo, že majú podobu cukríkov, skončili rýchlo v našich bruškách ako sladká a energetická odmena na cestu späť.
Príjemným prekvapením bola aj návšteva vodcu zboru, ktorý sa prišiel pozrieť priamo medzi nás. Okrem povzbudivých slov so sebou priniesol aj vyriešenie „nášivkových restov“ z tábora. Odchádzali sme s úsmevmi, novými nášivkami a viditeľnou motiváciou pustiť sa naplno do ďalšieho skautského roka.
Síce nám bola miestami zima a topánky schytali svoje, ale domov sme sa vracali spokojní. Zborové otvorenie opäť ukázalo, že skauting nie je o ideálnych podmienkach, ale o ľuďoch, ktorí dokážu držať spolu – pri ohni, v lese aj v novom roku, ktorý je pred nami.
~Sofi
