Gumkáčska oddielovka v Nitre
Sú dobrí a statoční, rýchli a smelí, bystrí a verní, to Nitra o nich vie! V sobotu 15.11. sa 16. oddiel Gumkáčov vydal preskúmať novú časť Slovenska. Po štyroch prestupoch ich prichýlila klubovňa skautov z Nitry a jej otvorené dvere priamo pod zoborským lesom.
Hneď ako nabrali sily z gumidžúsu starostlivo nabaleného od rodičov, spoznali princeznú, ktorá nemala veľa dobrých vlastností, ale mala korunku. A krásna koruna láka trollov, ktorí žijú celý život v škaredom blate. Naši malí gumkáči naozaj vedia, čo je správne, vyhrnuli si rukávy a pustili sa rovno za trollmi do lesa. Ženú sa lesom a pieseň im velí, medvedia pieseň už zďaleka znie. Chytali trollov, bojovali s nimi a nie nadarmo sa vyšmýkali v mokrej tráve, lebo trollovia ich už nechali na pokoji. Do tepla sa vracali s úspechom, no bez princeznej.
V kuchyni už na nich čakala gumkáčka Grammi, ktorá pre nich pripravila suroviny na gumidžús, aby sa posilnení mohli vybrať princeznú hľadať. A keď už aj naša Šarika nabrala poslednú naberačku mňam-mňam večere, všetci gumíkovia odskákali von a vybrali sa za svetielkom svetlušiek. To ich priviedlo za princeznou a za tajomstvom ich skautského oddielu. Potom nás deduško Večerníček poslal naspäť a pošepkal nám sny do uší.
Ráno nás budila hmla a výskanie sladko vyspaných detí. Princezná bola bezpečne doma a gumkáči sa s ňou mohli konečne skamarátiť. Ale beda, kto chce takú kamarátku! Pyšná je princezná a nepozná skutky lásky. Našťastie gumkáči sú dobrí priatelia, vedia pomôcť, naučiť, darovali jej dobré vlastnosti, ktoré majú a prijali ju medzi seba. Veď najdôležitejšie je byť gumkáčom v srdci.
Gumkáči, hneď ich spoznáš priamo pri práci, preto rýchlo poupratovali klubovňu, vzali batôžky, zavreli dvere a vykročili náročnou cestou naspäť k Bratislave. Na stanici v tme už svietili len rozosmiate deti stískajúce rodičov, akoby sme boli preč celý týždeň. A možno sme aj boli, lebo naša pamäť je spomienok tak isto plná.
~Zorka
Tábor 2025 - Star Trek
Skautský Letný tábor Prosiek 2025 Star trek
Do fotogalérie pribudol nový album Skautský Letný tábor – Vesmírne putovanie Star trek. Tohtoročný letný tábor sa niesol v znamení hviezd, naročných gíld a odvahy objavovať nové svety. Počas 12 dní (plus 3 dni predvoja) sa naši skauti, teda vesmírni bádatelia vydali na dobrodružnú cestu do neznáma – nie síce do vesmíru, ale do krásnej prírody Prosieka.
Začiatok tábora síce nepripomínal ideálne štartovacie podmienky – počasie sa s nami pohrávalo a auto sa rozhodlo protestovať práve v najnevhodnejšej chvíli. No ako správni „vesmírni prieskumníci“ sme sa nedali odradiť. S odhodlaním a tímovým duchom sme tieto prekážky prekonali a napokon sa všetko obrátilo na lepšie.
Po daždivých dňoch sa obloha vyjasnila a čakali nás dni plné slnka, smiechu a zážitkov. Vesmírnej misie sa zúčastnilo približne 45 kadetov (členov posádky), ktorí sa rozdelili do „hviezdnych tímov“. Spoločne plnili misie, objavovali tajomstvá galaxií a zdolávali výzvy, ktoré preverili nielen ich múdrosť, fyzickú výkonnosť, ale aj spoluprácu a odvahu. Každý deň priniesol nové zážitky – od tvorivých aktivít a hier v prírode až po večerné spievanie pri oranžovo-žiarivom ohníku pod týčiacou sa prosieckou nočnou oblohou.
Nechýbala ani táborová sauna, ktorá sa stala obľúbeným miestom regenerácie po náročných vesmírnych výpravách. Okolie Prosieka poskytlo ideálne prostredie – tiché lesy, ľadové potoky a výhľady, ktoré by závidel každý kozmonaut. Záverečné dni sa niesli v duchu radosti, spevu a spoločného lúčenia sa. Všetci si odniesli nielen spomienky na výnimočné chvíle, ale aj nové priateľstvá a pocit, že aj tu, na Zemi, možno zažiť poriadne vesmírne dobrodružstvo. Takto vyzerá tábor, ktorý baví – plný fantázie, priateľstva a hviezdnej energie.
Tábor sme tradične uzavreli slávnostným táborákom. Tentorok nás papieriky s úlohami okrem spievania donútili aj ku tancu či španielskému rozhovoru a milo nás prekvapila scénka o Romeovi a Júlii(v novom spracovaní), ktorú si pripravila gilda divadelníkov. Nakoniec nám vodca tábora - Max Seleš odovzdal nové nášivky k odborkám a výzvam na ktorých sme ťažko pracovali a nezabudlo sa ani ocenenia.
Ale ako sa hlasný spev rozliehajúci sa dolinou pomaly zaniká, tak aj my sme sa museli vrátiť k svojím rodinám, no spomienky navždy zostanú v našich srdciach.
~ Hugo
5. oddiel pomáhal so zbierkou na Deň Narcisov
V Bratislave opäť prebehla každoročná zbierka Deň narcisov a ani tento rok skauti nelenili. V známych uliciach a na námestiach sa 10. apríla mihali farby rôznych skautských šatiek, od malých včielok a vĺčat, až po dospelých roverov. Aj náš 110. zbor skautov Vajnory porozťahoval kĺby a vykročil medzi ľudí.
Aj keď to pre nás nie je nová akcia a rok čo rok sa snažíme pomôcť, teraz prišli rôzne novoty. Najmä v podobe posíl z družín Surikát a Panterov, ktorí si tento skok z komfortnej zóny zažili prvý raz.
,,Motivovalo ma na tom, že budem rozdávať ľudom kvietky, ktorýchi kúpou budú prispievať druhým na liečbu rakoviny. A že to nebudem robiť sama, budem to robiť s dobrými ľuďmi...Dnes som si uvedomila, že naozaj zdravie máme len jendo a treba si ho chrániť, treba pomáhať ostatným...“ - Tete, družina Surikaty
,,Chcel som sa samozrejme zabaviť, no zároveň som v tom videl nejakú hodnotu, ktorou bola pomoc. Táto dobrovoľnícka činnosť, ako aj všetky ostatné, pomáhala ľudom, v tomto prípade chorým ľudom. Táto zbierka sa organizovala aj na našej škole, vždy som, ako aj ostatní, prispel, no dnes som si uvedomil úplnu podstatu tejto zbierky. Jedna staršia pani darovala 30 eur preto, lebo si uvedomovala plnú hodnotu, povedala nám totiž, že jej na rakovinu zomrel syn. Zároveň som si dnes uvedomil, ako veľmi môžem byť šťastný, že sme v rodine všetci zdraví… Pocit mám z toho na jednej strane síce dobrý, že som pomohol ľudom s rakovinou a ich rodinám, no zároveň som bol celkom sklamaný, ako niektorí ľudia aj vedeli čo to je, ale odmietali prispieť. Ak budem mať čas a priestor, tak sa určite chcem zúčastniť a pomôcť tak chorým ľudom aj ďaľší rok.“ - Felix, družina Panteri
,,Uvedomila som si, aké mám štastie, že sme v rodine takmer všetci zdraví, a že veľa ľudí trpí rakovinou. Mala som dobrý pocit, že som mohla pomôcť a porozprávať sa s ľuďmi, ale zároveň veľmi zvláštny. Ak budem mať priestor, tak sa zapojím určite aj budúci rok, lebo si myslím, že som si s tohto dňa odniesla veľa.“ - Sandra, družina Surikaty
Rozvoj mladých ľudí nie je len o ich práci na sebe, je o ich práci pre druhých. Vďaka deťom a mladým, ako sú aj naše Surikaty, Panteri, či rangeri, sa na celom Slovensku vyzbierali tisícky eur. Ďakujeme za pomoc!
~Zorka
Jarný Trojkopčiak
Je dobre známe, že s prvým slnečným lúčom sa prebúdzajú nielen spiace princezné. Sedmokrásky naťahujú lupene, drozdy sa rozospievavajú na stupniciach a srnky preťahujú nohy. Tieto lúče prebúdzajú aj nejedného skauta a volajú rozospaté oči do jeho lesného domova. Prvý jarný deň každoročne oznamuje, že je čas vrátiť sa do prírody.
Rovnako ako minulé roky, aj teraz sme prvú sobotu po jarnej rovnodennosti zbalili batohy a obuli túlavé topánky na Jarný trojkopčiak. Je to akcia organizovaná 13. zborom skautov Bratislava-Petržalka, ktorej podstatou je prejsť tri kopce v Malých Karpatoch a splniť úlohy na každom z nich. Tieto kopce sa rok po roku menia, takže spoznávame vždy nové časti nášho útulného pohoria. Tak sme sa 22. marca v dvoch skupinách vydali na cesty. Mladší preskúmali Veľkú Baňu, Spariská a Petríkov vŕšok, prebojovali sa úlohami, únavou a nekonečnými bolesťami v nohách a víťazne dorazili až na Stánisko, kde stretli skupinu starších. Tí sa plahočili zo Svätého Jura na Tri Bresty, Červený vrch a Bystrickú horu.
Odmenou celodenného putovania nebola len tradičná drevená placka za splnenie úloh. Boli to najmä zážitky, jarné výhľady na slnkom obliaty les a jeho vôňa, či dobrý pocit detí zo seba samých a hrdosť ich vedúcich.
~Zorka
Skautský ples - Oskary
5. oddiel plesoval!
!
očarili celé publikum a dodali večeru nádych noblesy.
.
.
!
Koledovanie
Slovensko je bohaté na vianočné tradície, ktorých sa ľudia držali dlhé roky – vianočné oblátky pečené miestnym učiteľom, orechy hodené do nevymetených kútov domu, či koledníci, ktorí pridávali k sviatku narodenia Krista miestny folklór. Takéto vinšovanie bolo známe na našom území už v 15. storočí a odvtedy sa obohacuje tvorivosťou každej ďalšej generácie.
Koledy prinášali do domov najprv najmä dospelí muži. Postupom času začali na dvere klopať deti, a táto milá návšteva sa udomácnila. Dnes koledovanie patrí najmä deťom, ktoré bývajú pohostené nejakým tým vianočným koláčom, čo sa vždy nájde navyše.
Skauti s koledovaním nemali veľa spoločného do roku 1986. Vtedy sa v meste Linz v Rakúsku snažili ozvláštniť vianočný televízny program na pomoc znevýhodneným deťom. Preto do Betlehema prišli lietadlom aj s telesne postihnutým dieťaťom, ktoré v Bazilike Narodenia Pána odpálilo z večného svetla plamienok a prinieslo ho späť do Linzu. Miestni skauti sa o tri roky neskôr inšpirovali touto myšlienkou a začali svetlo roznášať do celej krajiny. Neskôr sa pridali aj skauti z okolitých krajín a svetlo putovalo aj k nám už v roku 1990.
Ale kde skrsla myšlienka svetlo priniesť priamo z Betlehema? Korene má hlboko v 11. storočí, kedy Betlehem okupovali turecké kmene a kresťania nemohli navštevovať pútnické miesta. Na výzvu pápeža bola zorganizovaná križiacka výprava s cieľom oslobodiť Jeruzalem a Betlehem. Pre mládencov nevyzeral výsledok výpravy nádejne, preto jeden križiak sľúbil, že ak to prežije, prinesie domov plamienok práve z Betlehema. Domáci do toho nevkladali veľa dôvery, no v roku 1099 sa vrátil mladý muž otrhaný domov a vo Florencii horela svieca betlehemským svetlom.
Dnes už nemusíme čeliť toľkým útrapám, aby sme svetlo priniesli do tmavých kútov. Vo Vajnoroch 24. decembra tradične chodíme po domoch spojení dobrou vôľou a s malými darmi – plamienkom nádeje z Betlehema, koledami spievanými detskými hlasmi a prianím len veselosti a hojnosti.
Deň Veteránov
„Na poliach Flámska vlčie maky rastú, tam medzi krížmi, rad za radom. Značia miesta, kde ležíme. Tam hore počuť udatný spev škovránka, uprostred revu kanónov tu dolu...“
Tieto verše z básne „V poliach Flámska“ od Johna McCrae boli prvé, ktoré spojili vlčie maky so spomienkou na vojnu. Práve vďaka nim sa tento kvet stal symbolom vojnových veteránov, ktorých si pripomíname každý rok 11. novembra.
Tento deň je pripomienkou novej nádeje – nádeje na mier, ktorý prišiel po hrôzach prvej svetovej vojny. Ľudia po celom svete sa v roku 1918 radovali z jej konca, videli pred sebou lepšie časy. Avšak pre mužov, ktorí strávili mladosť či detstvo na fronte, bola budúcnosť odetá v neistote. Rovnako ju nevideli ani matky a otcovia, ženy, deti a priatelia tých, ktorí skončili pod vlčími makmi. Vojna berie, čo nik nedokáže vrátiť.
Veľké čísla obetí často zostávajú pre nás abstraktné – zdajú sa hrozivé, no rýchlo na ne zabúdame. Až osobné príbehy jednotlivcov, ich stretnutia, strachy, sklamania a bolesť nám dokážu pripomenúť, aké dôležité je byť vďačný za mier.
A vďačnosť sa najlepšie prejavuje činom. Preto sa skauti zo 110. zboru vo Vajnoroch rozhodli prispieť k aktivitám občianskeho združenia Post Bellum. Toto združenie na Deň veteránov organizovalo zbierku na projekty zamerané na vzdelávanie o vojne. Projekty sú založené na priamej komunikácii s tými, ktorí vojnu zažili, a sú určené pre školy aj širšiu verejnosť.
Vlčie maky nie sú len symbolom smútku, ale aj nádeje, že obete vojen nebudú márne. Keď si najbližšie budeme pripínať kvet maku na kabát, pripomeňme si, že mier nie je samozrejmosťou. Je to dedičstvo, ktoré máme chrániť a odovzdávať ďalej.
Oddielová chata v Nitre
Oddielová chata v Nitre bola plná zážitkov! Naši roveri a rangeri s radosťou privítali družiny skautov a skautiek do staršieho oddielu 
. Okrem množstva hier a zábavných aktivít sme sa vybrali aj na Zobor
, kde nás čakali krásne výhľady. Veľké ďakujeme patrí 23. zboru za zapožičanie klubovne, ktorá sa stala na celý víkend naším domovom 
!
Spomienky z tábora 2024 - Avatar
“Dobré chvíle tvoria pekné spomienky, zlé chvíle sú dobré lekcie.” Tento výrok Iroha, postavy z kresleného seriálu Avatar: Posledný vládca vetra, presne vystihuje skautské tábory. Preto nie je náhoda, že práve tento seriál bol inšpiráciou pre tohtoročnú tému.
Múdrosť sa potvrdila už prvý deň predvoja, kedy sa 9 statočných chlapcov a dve dievčatá vybrali na táborisko uprostred liptovských skál. Nebol čas obdivovať krásu prírodného kúzla, lebo vietor nám dal veľmi skoro lekciu, že aj železné konštrukcie lietajú vzduchom. Ale zvalené stany sa rýchlo postavali späť na svoje čestné miesta, posilnené aj proti hurikánu.
Čoskoro sa na lúke objavili posily. Avatar privítal utečencov z celého kontinentu prenasledovaných zlým kmeňom Mao. Dostali sme príležitosť postaviť si nové domovy a vytvoriť si pohodlie. To nám zabezpečili aj darčeky od predošlého zboru, výdobytky civilizácie ako prívod pitnej vody a luxusné dosky na latrínach.
Celkovo bol tento tábor plný nového. Zaviedlo sa osobitné bodovanie za správanie - karma, s tým, že najlepší mali výhody a tí menej zodpovední nevýhody. Partizánove vtipy nám oživili ranné nástupy. Novoty zušľachťovali pobyt na táborisku každý deň. Hamaky, hranie na gitarke, neformálne ohníky, bejzbol a volejbal – to všetko vytvorilo pohodovú atmosféru.
Ani každodenné vstávanie a rozcvičky neboli bolestné, keď nás z postelí volal zvuk saxofónu. Behanie prebralo ospalú tvár, a ak sa to nepodarilo na prvýkrát, tak to zvládla “mesačná voda” pri cvikoch pre zdravé telo a ducha.
Brigáda v dedine bola tiež prekvapivo úspešná. Starostka bola natoľko spokojná s novou farbou na lavičkách a zvodidlách, že nás odmenila levanduľovým olejčekom domácej výroby. Voňavý olejček, lesná sauna a ľadový potok bola pôžitkárska trojkombinácia pre unavené svaly vedúcich.
Nezvyčajné bolo aj delenie kmeňov, neboli sme rozdelení podľa elementov, ale v každom tíme boli zástupcovia všetkých štyroch živlov. Deň za dňom sme sa od majstrov učili ovládať živly, behali sme ako vietor, vrhali vodné prúdy, bosí sme vnímali vibrácie zeme, ohne sme zapaľovali lusknutím prsta a vo večerných kartových dueloch sme si porovnávali sily.
Po návrate z výletu na Ohnivú horu v Prosieckej doline sme zachytili zvláštne zašifrované správy, dozvedeli sme sa o tajnom lotosovom spolku, ktorý tiež bojuje proti krutému kmeňu Mao. V dedine sme preto hľadali cestu do kasína v Ba Sing Sei, v meste, kde má tajný spolok základňu. Madam Li, vlastníčka miestneho kasína, nám prezradila, že máme medzi sebou neznámeho zradcu.
V Ba Sing Sei sme si užili okrem kasína aj športové oslavy, kým nás nezajali agenti Dhai Li. Museli sme uniknúť z escape room a rýchlo sa vrátiť do našeho nového domova. Aby sme identifikovali zradcu, v nočnej hre sme vkročili do sveta duchov. Po rozšifrovaní správy od dobrého ducha sme zistili, že naše napredovanie sabotoval majster ohňa Zuko. Zuko to oľutoval, a aby svoj hriech odčinil, naučil nás ovládať blesky. S týmto tajným umením sme sa stretli v boji s agentmi Dhai Li a zlým kmeňom Mao, dobili sme všetky ich základne a oslobodili kontinent.
Avatar uznal, že najlepšie sa darilo kmeňu Random týpci z ulice, a tak dostali čestné miesto v tíme Avatar a lotosové odznaky na spomienku. V hodnotení karmy sa zas na prvom mieste umiestnil Felix a tým pádom si ako prvý vyberal z darčekov. Vtipné bolo, že hlavnú odmenu - MRE americkej armády, si nakoniec odniesla včielka, ktorá sa umiestnila na chvoste a vyberala si ako posledná.
Tábor sme tradične uzavreli slávnostným táborákom. Ak by hlasný spev rozliehajúci sa dolinou nestačil ako dôkaz, že nám je spolu krajšie, dokázala to scénka od Karameliek o živote na tábore a dinosaurom prepade. Papieriky s úlohami nás okrem spievania donútili aj ku tancu či rapovému battlu. Samozrejme nechýbali ani ocenenia a odovzdávanie nášiviek. Ale najväčšie ocenenie boli plody celoročnej práce, keď Surikaty a Panteri zložili skautský sľub, a Karamelky a Tesáky vlčiatský.
Ani sme sa nenazdali a už sme sedeli vo vlaku domov a v mysli vyberali najlepšie zážitky, ktorými sa pochválime rodičom. Bol to ťažký výber. Pekných spomienok sme nazbierali veľa a aj lekcie sa raz nimi stanú, len treba na ich zhumornenie dostatok času. Aj náročné sušenie a upratovanie o dva dni neskôr malo pozitívnu bodku - posedenie u Bošeľovcov a domáce hamburgery, to sa určite zaradilo medzi tie lepšie zážitky. “Kiež by existoval spôsob, ako zistiť, že ste v starých dobrých časoch skôr, ako ich opustíte.”
~ Janči
Historky zo skautského snemu. Čo to vlastne je?
Na konci októbra sme mali tú česť byť súčasťou 19. skautského snemu v Ružomberku. Trval tri dni a stretli sa na ňom skoro dve stovky delegátov zo všetkých kútov Slovenska. Medzi nimi, za Vajnorských skautov, aj ja a Rado, a sprevádzala nás aj Betka ako pozorovateľka. Rado už zažil 3 snemy, pre mňa s Betkou to bol nový zážitok a zároveň aj úžasná skúsenosť.
Skautský snem sa koná raz za tri roky a volíme na ňom našich celoslovenských zástupcov - náčelníctvo. Tento rok bol o to dôležitejší, pretože náčelníctvo predložilo návrh na zmenu stanov, v ktorom presunuli veľkú časť svojich kompetencii na tajomníkov Ústredia slovenského skautingu (kanceláriu, ktorá nám napríklad poskytuje finančno-právnu pomoc). Táto zmena výrazne prispeje k pružnejšej a efektívnejšej činnosti našej organizácie. Preto nás potešilo, že sa nám návrh podarilo schváliť dvojtretinovou väčšinou, ktorá je potrebná pri všetkých zmenách stanov.
Počas snemu bolo udelených aj mnoho ocenení, okrem najvyššieho vyznamenania Rad strieborného vlka, sa za prínos pre skauting udeľovali aj Syrinx, Služba skautingu, Skautský čin a mnohé ďalšie. Skautská služba bola udelená skautom, ktorí pomáhali utečencom z Ukrajiny alebo počas pandémie covidu. Rad strieborného vlka bol udelený už v úvodný deň a nový nositeľ Bill to spolu s priateľmi patrične oslávil v reštaurácii, v ktorej sa večer po sneme zišlo okolo sto skautov. Atmosféra sa oživila, keď chalani vybrali gitary a začali spievať skautské pesničky, sprevádzané radostnými výkrikmi. Personál reštaurácie mal plné ruky práce, ale verím, že si na túto nezvyčajnú návštevu spomenú s úsmevom.
Bol to obrovský kontrast, keďže snem mal veľmi formálny priebeh: slávnostné otvorenie, kde sa spievala skautská hymna, rôzne príhovory, vrátane zástupcov z Česka a zo svetových skautských organizácií, návrhy, uznesenia, diskusné príspevky, faktické poznámky, mandátová, návrhová a volebná komisia… V mnohom sa to podobalo národnému parlamentu a museli sme si vopred dôkladne naštudovať rokovací poriadok, návrhy, aj kandidátov. Skauting týmto spôsobom pripravuje mladých ľudí k aktívnemu občianstvu.
Osobne som si uvedomil veľa vecí týkajúcich sa parlamentnej dynamiky. Napríklad, iba málo delegátov prišlo na snem perfektne nachystaných na predkladanie návrhov a vyjadrovanie sa v rozprave. S hrdosťou musím poznamenať, že Bratislavský kraj bol v tomto najlepší. Na druhú stranu, všeobecne panoval názor, že sme až príliš aktívni a preto nám vyšlo iba zopár iniciatív, ale určite to skúsime opäť o tri roky. Tiež som si všimol, akú silu môže mať vyjadrenie autority - často návrhy prešli alebo naopak neprešli iba kvôli dobrému príspevku v rozprave, obzvlášť ak ho predniesol nejaký známy skaut alebo skautka. Hoci nemám pochybnosti o tom, že každý delegát mal dobré úmysly, niekoľkokrát sme boli svedkami aj ich obmedzenej znalosti problematiky alebo rokovacieho poriadku, či dokonca nepriaznivých vzťahov kvôli rozdielnym názorom - a to si myslím, že skauti majú väčšinou celkom podobné pohľady na svet. Niet divu, že v národnom parlamente, ktorý je odbornostne a názorovo pestrejší a kde je dopad rozhodnutí oveľa dôležitejší, sú emócie hodne viac vybičované.
Skautský snem ale skončil na pozitívnejšiu nôtu. Po tom, čo sme schválili pár menších zmien a strategický plán do roku 2030, sme mali živé diskusie s kandidátmi do náčelníctva, revíznej a zmierovacej rady. Riaditeľka Ústredia, skautským menom Reti, ich humorne konfrontovala, neraz so štipľavými témami, a týmto spôsobom sme sa dozvedeli viac o ich skúsenostiach a plánoch. Potom prebehli tajné voľby a za náčelníka sme si zvolili Mariána Leza, známeho pod prezývkou Mafián, zo 61. zboru Modrý oblak Pezinok.
Po slávnostnom ukončení snemu sme sa vydali na cestu domov plní dojmov. Pre nás, vajnorských skautov, bol snem skvelý spôsob, ako sa lepšie zoznámiť s celoslovenskou skautskou komunitou, začleniť sa do procesov a naučili sme sa mnoho nových vecí. Prešlo veľa dôležitých zmien a verím, že sa to odrazí aj na lepšej činnosti skautov na Slovensku.
-- píše skaut Janči
