„Na poliach Flámska vlčie maky rastú, tam medzi krížmi, rad za radom. Značia miesta, kde ležíme. Tam hore počuť udatný spev škovránka, uprostred revu kanónov tu dolu…“
Tieto verše z básne „V poliach Flámska“ od Johna McCrae boli prvé, ktoré spojili vlčie maky so spomienkou na vojnu. Práve vďaka nim sa tento kvet stal symbolom vojnových veteránov, ktorých si pripomíname každý rok 11. novembra.
Tento deň je pripomienkou novej nádeje – nádeje na mier, ktorý prišiel po hrôzach prvej svetovej vojny. Ľudia po celom svete sa v roku 1918 radovali z jej konca, videli pred sebou lepšie časy. Avšak pre mužov, ktorí strávili mladosť či detstvo na fronte, bola budúcnosť odetá v neistote. Rovnako ju nevideli ani matky a otcovia, ženy, deti a priatelia tých, ktorí skončili pod vlčími makmi. Vojna berie, čo nik nedokáže vrátiť.
Veľké čísla obetí často zostávajú pre nás abstraktné – zdajú sa hrozivé, no rýchlo na ne zabúdame. Až osobné príbehy jednotlivcov, ich stretnutia, strachy, sklamania a bolesť nám dokážu pripomenúť, aké dôležité je byť vďačný za mier.
A vďačnosť sa najlepšie prejavuje činom. Preto sa skauti zo 110. zboru vo Vajnoroch rozhodli prispieť k aktivitám občianskeho združenia Post Bellum. Toto združenie na Deň veteránov organizovalo zbierku na projekty zamerané na vzdelávanie o vojne. Projekty sú založené na priamej komunikácii s tými, ktorí vojnu zažili, a sú určené pre školy aj širšiu verejnosť.
Vlčie maky nie sú len symbolom smútku, ale aj nádeje, že obete vojen nebudú márne. Keď si najbližšie budeme pripínať kvet maku na kabát, pripomeňme si, že mier nie je samozrejmosťou. Je to dedičstvo, ktoré máme chrániť a odovzdávať ďalej.
