Keď sme sa koncom novembra ja a Mišo pozreli do plného kalendáru, vedeli sme, že to bude náročné. Školské povinnosti, blížiace sa Vianoce, skúškové obdobie pre starších… Napriek tomu sme sa rozhodli: Tesáky idú do prírody. Termín 20.–21. decembra nebol náhodný – bol to posledný víkend pred sviatkami, kedy sme mohli byť spolu ako družina. A stálo to za to.
Cesta hore – v hmle a mrholení
Zhromaždili sme sa v sobotu ráno v takejto zostave – sedem odvážnych: štyria skauti a traja radcovia. Sprevádzal nás aj náš bývalý zborový vedúci Ján Jarina. Počasie nás privítalo typickou decembrovou náladou: hmla, kopa bahna,mrholenie, šedivá obloha a poriadna zima. Deti však prišli pripravené – teplé bundy, čiapky, rukavice a, samozrejme, dobre nabalené batohy so spacákmi a karimatkami.
Cestou nahor sme si krátili čas kvízmi a a slovnými hrami. Atmosféra bola uvoľnená, deti sa smiali a občasné zakopnutia o korene stromov v hmle len pridávali na komike.
Horská ubytovňa – náš zimný prístav
Po prichode ku chate sme ju stále nevideli. Totižto hmla bola taka husta, že človek si sotva dovidel na koniec vystretej ruky. Po niekoľkých minutach hladania sme vkročili horskej ubytovne Jozefa Maka. Prišli sme trochu premočení, trochu unavení ale v dobrom duchu. Večer nás čakalo prekvapenie – dorazila ďalšia skupina skautov, ktorí mali rovnaký nápad na víkendový program. Ubytovňa bola plnšia, ako sme čakali, takže sme sa museli trochu potlačiť, ale skautská solidarita funguje vždy – podelili sme sa o priestor a večer strávili spolu.
Večer patril ohňu a hre Dračie doupie. Ak ste túto hru nezažili, predstavte si kombináciu stratégie, improvizácie a trochu šťastia pri hode kockou. Pri kúzelnom svetle plameňov, s teplým čajom v rukách a s praskajúcim drevom v pozadí sme si pripadali ako v rozprávke.
Nedeľný návrat
Ráno sme sa zobudili do jemnej hmly. Po raňajkách a uprataní sme sa vydali na cestu späť. Nohy boli trochu ťažšie, batohy naopak ľahšie, ale nálada? Výborná. Deti si odniesli nielen zážitky, ale aj nové skautské známosti.
Prečo to robíme?
Viem, že pre mnohých rodičov bol tento termín náročný. Týždeň pred Vianocami je hektický. Ale práve preto sme takí vďační, že väčšina prišla. Tento výlet nebol len o prechádzke prírodou. Bol o tom, že sme spolu. O tom, že aj v zime, aj v nepriaznivom počasí, aj keď je to nepraktické – družina drží spolu.
A to je to, čo robí skauting skautingom.
Ďakujeme všetkým rodičom za dôveru a deťom za odvahu vyraziť do zimy s úsmevom!
Radca družiny Tesáky
Hugo Seleš
110. zbor Ohniví pelikáni
