Sú dobrí a statoční, rýchli a smelí, bystrí a verní, to Nitra o nich vie! V sobotu 15.11. sa 16. oddiel Gumkáčov vydal preskúmať novú časť Slovenska. Po štyroch prestupoch ich prichýlila klubovňa skautov z Nitry a jej otvorené dvere priamo pod zoborským lesom.
Hneď ako nabrali sily z gumidžúsu starostlivo nabaleného od rodičov, spoznali princeznú, ktorá nemala veľa dobrých vlastností, ale mala korunku. A krásna koruna láka trollov, ktorí žijú celý život v škaredom blate. Naši malí gumkáči naozaj vedia, čo je správne, vyhrnuli si rukávy a pustili sa rovno za trollmi do lesa. Ženú sa lesom a pieseň im velí, medvedia pieseň už zďaleka znie. Chytali trollov, bojovali s nimi a nie nadarmo sa vyšmýkali v mokrej tráve, lebo trollovia ich už nechali na pokoji. Do tepla sa vracali s úspechom, no bez princeznej.
V kuchyni už na nich čakala gumkáčka Grammi, ktorá pre nich pripravila suroviny na gumidžús, aby sa posilnení mohli vybrať princeznú hľadať. A keď už aj naša Šarika nabrala poslednú naberačku mňam-mňam večere, všetci gumíkovia odskákali von a vybrali sa za svetielkom svetlušiek. To ich priviedlo za princeznou a za tajomstvom ich skautského oddielu. Potom nás deduško Večerníček poslal naspäť a pošepkal nám sny do uší.
Ráno nás budila hmla a výskanie sladko vyspaných detí. Princezná bola bezpečne doma a gumkáči sa s ňou mohli konečne skamarátiť. Ale beda, kto chce takú kamarátku! Pyšná je princezná a nepozná skutky lásky. Našťastie gumkáči sú dobrí priatelia, vedia pomôcť, naučiť, darovali jej dobré vlastnosti, ktoré majú a prijali ju medzi seba. Veď najdôležitejšie je byť gumkáčom v srdci.
Gumkáči, hneď ich spoznáš priamo pri práci, preto rýchlo poupratovali klubovňu, vzali batôžky, zavreli dvere a vykročili náročnou cestou naspäť k Bratislave. Na stanici v tme už svietili len rozosmiate deti stískajúce rodičov, akoby sme boli preč celý týždeň. A možno sme aj boli, lebo naša pamäť je spomienok tak isto plná.
~Zorka
