V sobotu 27. septembra 2025 sme sa po letných prázdninách opäť stretli, aby sme spolu otvorili nový skautský rok. Tentoraz nás kroky zaviedli do Malých Karpát, kde sme si už od prvých minút overili, že skautský rok nezačíname v rukavičkách – vlhko, blato a chlad nám dali hneď najavo, že príroda bude opäť naším najlepším učiteľom.
Cieľ bol jasný: znovu sa stretnúť, lepšie sa spoznať naprieč oddielmi a posilniť vzájomnú podporu v celom zbore. A hoci bolo počasie skôr jesenne než prívetivé, náladu nám to nepokazilo. Práve naopak – vďaka skúseným vedúcim sa podarilo zapáliť oheň aj v mokrom prostredí, čo vyvolalo zaslúžený obdiv (a úľavu pre premrznuté ruky).
Počas dňa sme sa naplno rozbehali pri hre na záchranu vajíčok ohnivých pelikánov. Trochu sme sa zahriali behaním, trochu spolupracovali a hlavne sa veľa smiali. Vajcia sa nám nakoniec podarilo zachrániť všetky – a keď sa neskôr ukázalo, že majú podobu cukríkov, skončili rýchlo v našich bruškách ako sladká a energetická odmena na cestu späť.
Príjemným prekvapením bola aj návšteva vodcu zboru, ktorý sa prišiel pozrieť priamo medzi nás. Okrem povzbudivých slov so sebou priniesol aj vyriešenie „nášivkových restov“ z tábora. Odchádzali sme s úsmevmi, novými nášivkami a viditeľnou motiváciou pustiť sa naplno do ďalšieho skautského roka.
Síce nám bola miestami zima a topánky schytali svoje, ale domov sme sa vracali spokojní. Zborové otvorenie opäť ukázalo, že skauting nie je o ideálnych podmienkach, ale o ľuďoch, ktorí dokážu držať spolu – pri ohni, v lese aj v novom roku, ktorý je pred nami.
~Sofi
