Uprostred novembra 2017, keď naša družinka ešte len vznikala, dostali všetci najslávnejší detektívi 19. storočia – Mišo, Peťo, Piňďo, Tomáš a Jau – pozvánku do temnej viktoriánskej dedinky Poltaar, ktorá bola najsevernejšou a najizolovanejšou mestskou časťou Hampfordshershire, o ktorom isto každý čitateľ všetko vie, a teda o ňom nebudem ďalej písať. Keď detektívi zo všetkých kútov sveta pricestovali do Poltaara, pozval ich detektív-inšpektor Dvojka na miestny úrad, kde ich oboznámil s prípadom. Smutný sled udalostí vyzeral takto:
Kedysi bol Poltaar slnečnou dedinkou, kde prichádzali bohaté rodiny z Londýna objavovať miestny kolorit a užívať si pokoj lesov. Slávnou atrakciou bolo Poltaarske jazero, ktoré bolo považované za ideálne miesto v teplom letnom dni. Pred vyše 50 rokmi však začali miznúť ľudia v lesoch na severe. Rodiny sa báli Poltaarom čo i len prechádzať, no policajné zložky nad tým len mávli rukou ako nad prirodzenými okolnosťami. Pred dvoma týždňami sa však stalo niečo zvláštne – v jeden deň zmizol chlapec Zack Breezer a samotársky vedec Klüger. Toto nemohla byť náhoda. Preto Poltaarska rada poverila riešením prípadu detektív-inšpektora Dvojku, ktorý so svojím tajomným priateľom zvonárom Erikom zavolal na pomoc najvychýrenejších vyšetrovateľov z každého kontinentu.
Dvojka s Erikom už zohnali niekoľko svedkov: Zackovu starú mamu, krčmára, miestneho botanika, Zackovu učiteľku a správcu mestskej časti Poltaar. Boli však ochotní vypovedať až potom, čo detektívi urovnali ich vzájomné malicherné spory. Potom sa od nich dozvedeli, že Klüger nemal s Breezerovcami žiadne spory a že majú nájsť jeho jediného priateľa, sirotu Briana Josepha.
Detektívi sa presunuli do Poltaarskej školy, kde sa pokúsili kontaktovať Briana. Najprv však museli prejsť cez nepríjemného riaditeľa, ktorý im povedal, že zabudol kód k ško(sem obr.)lskému rozhlasu a oni ho museli zistiť zo série šifier poschovávaných v jeho kancelárií – keď ich ale prichytil, ako snoria okolo, vykázal ich von. Napokon však Briana kontaktovali a ten ich vzal k sebe domov. Tam im povedal, že žije sám (hoci sa naňho niekedy príjdu pozrieť jeho dve príšerné tety) a Zack bol jeho najlepší a jediný kamarát. Nevie, čo sa mu mohlo stať, ale bojí sa, že zmizol v lese podobne ako mnohí iní pred ním. Detektívi sa rozhodli vyšetriť, kde presne v lese k zmiznutiam dochádza, a tak prišli do Poltaarskej knižnice, kde sa pokúsili prehľadať staré noviny. Ešte pred nimi tam však prišla polícia, ktorá znemožnila prístup do tejto časti knižnice verejnosti, takže sa okolo nich museli prekradnúť bez toho, aby sa nechali zbadať.
Nakoniec však našli starý článok, v ktorom sa písalo o rôznych zmiznutiach ľudí – ale aj o ich nálezoch, kedy sa vrátili zmrzačení so stopami po pazúroch a tesákoch. Všetky sa odohrali v blízkosti Poltaarskeho jazera. Detektívi sa rozhodli to tam preskúmať. Cestou tam však museli prekonať množstvo nástrah, keďže sa zdalo, že Poltaarska záhada naberá na odvahe: desivé chamegaleóny, mačkozuby, slimágodzilly a algigátory sa všemožne snažili zabrániť im dosiahnuť svoj cieľ. Napokon sa však detektívi dostali až k úzkej cestičke, ktorá viedla popri Poltaarskom kanáli vedúcemu až k srdcu zabudnutého jazera. Po dlhom hľadaní napokon našli skrytý bunker, v ktorom boli stopy, akoby tam niekto choval štvormetrové mačky. Tiež tam našli prázdne fľaše označené záhadnou nálepkou BCMC – Neotvárať! To však nebolo všetko – tiež na nich skočila otrhaná postava, ktorá sa im vyhrážala smrťou a povedala, že si musia dávať obrovský pozor na ceste od jazera, keďže pach šíriaci sa z bunkra privolal množstvo príšer. Vzápätí so škrekotom zmizla.
Detektívi zistili, že návrat od bunkra do Poltaara bude výrazne obtiažnejší ako príchod. Už pred bunkrom ich čakal škorpión, ktorý sa ich pokúšal prebodnúť svojim žihadlom. Celý čas ich bombardovala trojmetrová zmija pľuvancami z jedu. Museli prekonať dvoch mäsožravých ozrutných medveďov v sume, zneškodniť hybkého leva, prechytračiť prastarú sfingu a napokon, aj napriek zraneniu, prekonať obranu nezničiteľného orangutana a vybojovať sa zo zajatia.
Potom, čo posledné monštrum padlo, sme sa rýchlo vybrali na spiatočný pochod. Všetky dôkazi boli uložené na bezpečné miesto a detektívi sa postupne vytrácali do svojich domov, aby čoskoro pokračovali vo vyšetrovaní.
Kam ich ale získané stopy zavedú? Čo sa stalo s Brianom a Klügerom, a súvisí to so zmiznutiami spred rokov? Odkiaľ sa berú desivé príšery zakrádajúce sa v okolitých lesoch?
Normálne by som povedal, že čas ukáže, ale na ten sa v tomto prípade nespolieham. Nie, moja dôvera leží inde: naši detektívi, ktorí už toľkokrát preukázali svoju odvahu, dôvtip a priateľstvo, napokon ukážu.
Koniec prvej časti.
