“Dobré chvíle tvoria pekné spomienky, zlé chvíle sú dobré lekcie.” Tento výrok Iroha, postavy z kresleného seriálu Avatar: Posledný vládca vetra, presne vystihuje skautské tábory. Preto nie je náhoda, že práve tento seriál bol inšpiráciou pre tohtoročnú tému.
Múdrosť sa potvrdila už prvý deň predvoja, kedy sa 9 statočných chlapcov a dve dievčatá vybrali na táborisko uprostred liptovských skál. Nebol čas obdivovať krásu prírodného kúzla, lebo vietor nám dal veľmi skoro lekciu, že aj železné konštrukcie lietajú vzduchom. Ale zvalené stany sa rýchlo postavali späť na svoje čestné miesta, posilnené aj proti hurikánu.
Čoskoro sa na lúke objavili posily. Avatar privítal utečencov z celého kontinentu prenasledovaných zlým kmeňom Mao. Dostali sme príležitosť postaviť si nové domovy a vytvoriť si pohodlie. To nám zabezpečili aj darčeky od predošlého zboru, výdobytky civilizácie ako prívod pitnej vody a luxusné dosky na latrínach.
Celkovo bol tento tábor plný nového. Zaviedlo sa osobitné bodovanie za správanie – karma, s tým, že najlepší mali výhody a tí menej zodpovední nevýhody. Partizánove vtipy nám oživili ranné nástupy. Novoty zušľachťovali pobyt na táborisku každý deň. Hamaky, hranie na gitarke, neformálne ohníky, bejzbol a volejbal – to všetko vytvorilo pohodovú atmosféru.
Ani každodenné vstávanie a rozcvičky neboli bolestné, keď nás z postelí volal zvuk saxofónu. Behanie prebralo ospalú tvár, a ak sa to nepodarilo na prvýkrát, tak to zvládla “mesačná voda” pri cvikoch pre zdravé telo a ducha.
Brigáda v dedine bola tiež prekvapivo úspešná. Starostka bola natoľko spokojná s novou farbou na lavičkách a zvodidlách, že nás odmenila levanduľovým olejčekom domácej výroby. Voňavý olejček, lesná sauna a ľadový potok bola pôžitkárska trojkombinácia pre unavené svaly vedúcich.
Nezvyčajné bolo aj delenie kmeňov, neboli sme rozdelení podľa elementov, ale v každom tíme boli zástupcovia všetkých štyroch živlov. Deň za dňom sme sa od majstrov učili ovládať živly, behali sme ako vietor, vrhali vodné prúdy, bosí sme vnímali vibrácie zeme, ohne sme zapaľovali lusknutím prsta a vo večerných kartových dueloch sme si porovnávali sily.
Po návrate z výletu na Ohnivú horu v Prosieckej doline sme zachytili zvláštne zašifrované správy, dozvedeli sme sa o tajnom lotosovom spolku, ktorý tiež bojuje proti krutému kmeňu Mao. V dedine sme preto hľadali cestu do kasína v Ba Sing Sei, v meste, kde má tajný spolok základňu. Madam Li, vlastníčka miestneho kasína, nám prezradila, že máme medzi sebou neznámeho zradcu.
V Ba Sing Sei sme si užili okrem kasína aj športové oslavy, kým nás nezajali agenti Dhai Li. Museli sme uniknúť z escape room a rýchlo sa vrátiť do našeho nového domova. Aby sme identifikovali zradcu, v nočnej hre sme vkročili do sveta duchov. Po rozšifrovaní správy od dobrého ducha sme zistili, že naše napredovanie sabotoval majster ohňa Zuko. Zuko to oľutoval, a aby svoj hriech odčinil, naučil nás ovládať blesky. S týmto tajným umením sme sa stretli v boji s agentmi Dhai Li a zlým kmeňom Mao, dobili sme všetky ich základne a oslobodili kontinent.
Avatar uznal, že najlepšie sa darilo kmeňu Random týpci z ulice, a tak dostali čestné miesto v tíme Avatar a lotosové odznaky na spomienku. V hodnotení karmy sa zas na prvom mieste umiestnil Felix a tým pádom si ako prvý vyberal z darčekov. Vtipné bolo, že hlavnú odmenu – MRE americkej armády, si nakoniec odniesla včielka, ktorá sa umiestnila na chvoste a vyberala si ako posledná.
Tábor sme tradične uzavreli slávnostným táborákom. Ak by hlasný spev rozliehajúci sa dolinou nestačil ako dôkaz, že nám je spolu krajšie, dokázala to scénka od Karameliek o živote na tábore a dinosaurom prepade. Papieriky s úlohami nás okrem spievania donútili aj ku tancu či rapovému battlu. Samozrejme nechýbali ani ocenenia a odovzdávanie nášiviek. Ale najväčšie ocenenie boli plody celoročnej práce, keď Surikaty a Panteri zložili skautský sľub, a Karamelky a Tesáky vlčiatský.
Ani sme sa nenazdali a už sme sedeli vo vlaku domov a v mysli vyberali najlepšie zážitky, ktorými sa pochválime rodičom. Bol to ťažký výber. Pekných spomienok sme nazbierali veľa a aj lekcie sa raz nimi stanú, len treba na ich zhumornenie dostatok času. Aj náročné sušenie a upratovanie o dva dni neskôr malo pozitívnu bodku – posedenie u Bošeľovcov a domáce hamburgery, to sa určite zaradilo medzi tie lepšie zážitky. “Kiež by existoval spôsob, ako zistiť, že ste v starých dobrých časoch skôr, ako ich opustíte.”
~ Janči
