Tento rok skauti z Vajnor necestovali len vlakom, ale aj v čase a ocitli sa v Rímskej ríši! Ako správni rímski občania sme si zamilovali demokraciu, chlieb a hry. Hneď od začiatku sme si získali priazeň samotného Gaia Julia Caesara, ktorí nás viedol do jeho najslávnejších bitiek, do ktorých sme kráčali s vlastnoručne vyrobenými mečmi, zahŕňal nás pokladmi a predstavil nám aj neopísateľne krásnu Kleopatru.
Nemohli sme chýbať v senáte, kde sa rozhodovalo o osude nášho tábora a kde sme hlasovali za zmeny táborových pravidiel: či už to bolo prvé miesto v rade na obed pre vedúcich, alebo zrušené vstávanie na rozcvičky. Senatus populusque romanus sa bežne stretával v koloseu nie len kvôli senátu, ale našli zaľúbenie aj v gladiátorských hrách po dlhom dni roboty.
Keď sa život Rimana a život skauta takmer úplne prelínali, všetci si už spokojne vychutnávali nové táborové jedlá z ešusov a osviežovali si životy kúpaním sa v ľadovom potoku. Ale osvieženie bol aj výlet do Prosieckej doliny, ktorú už tradične radi prechádzame nielen pre jej chladný vzduch, ale najmä kvôli rebríkom.
Nie je to snáď ani tábor 110. zboru, ak sa nehrá futbal. Znovu sme si proti miestnemu prosieckemu tímu zahrali a tak nadviazali výborné vzťahy s domácimi. Vzťahom určite pridala aj mestská hra, pri ktorej nejedna skupinka detí pomáhala ľuďom v dedine s ich drobnými prácami.
Najlepšie nakoniec, preto sa tábor každoročne končí slávnostným táborákom. Farbičky-čarbičky, Colorado a Slávici z Madridu jednohlasne odohnali všetku lesnú zver a s ňou aj posledné dni tábora. V melanchólii, aká nastáva len na konci niečoho krásneho, sme sa ovenčení vavrínom vrátili späť do súčasnosti. S novými zážitkami, mečmi a snom o nádhernej krajine, do ktorej sa vrátime opäť až o rok.
Tento projekt sa realizoval s finančnou podporou Nadácie mesta Baratislavy – Ďakujeme!
