Vlčiacky výlet 15.11.

Dňa 15.11.2014 boli skauti na výlete v lese. Stretli sme sa o 7:30 na Osloboditeľskej ulici. Išli sme tam autobusom. Bol tam:Peťo, Bruno, Martin, Miško a Matúš. Hľadali sme geoskríše. Išli sme asi 1 hodinu a pol. Na výlete sme boli 4 hodiny. Naši vedúci boli Palo, Jano a Marek. Hrali sme tam hry: Kralu kralu daj vojačka a hru s fľašou. Tam kam sme prišli sme sa zdržali asi 1 hodinu. Bolo to super.

Matúš Královič (družina Kukláči)


Tábor v Oravskej Lesnej 2014

Téma tohtoročnej etapovej hry na tábore bola kolonizácia neznámych území. Všetci sme sa prvý deň doplavili do neznámej krajiny a začali sme kolonizovať. Hrami sme spoznávali prírodu či živočíchy v nej. Hrali sa rôzne zvieracie hry – lovenie orlích vajec z hniezd, chytanie bizónov a v týchto hrách sa vždy veľa nabehalo a nesmel chýbať obchodník, ktorý všetko vykupoval. Keďže vĺčatá odchádzali z tábora skôr, mali sme pripravené čiastočné ukončenie hry, kde sme našli dlho hľadaných banditov. Posledný večer sme mali oslavu pre deti v típí stane. Hra potom pokračovala v menšom počte aj bez vĺčat. Ukončená bola uzmierením s indiánskym kmeňom, ktorý požadoval, aby sa kolonizátori správali lepšie k prírode a svojmu okoliu a tým si deti a mládež uvedomili potrebu ochrany prírody a šetrného správania sa k okoliu, v ktorom žijú, čo bolo hlavným cieľom etapovej hry. S indiánmi sme oslavovali pri poslednom táboráku. Posledný deň už bolo len treba zbaliť tábor. Našťastie nám svietilo slniečko a teda všetko išlo rýchlo. Všetci sme sa už tešili domov, ale boli sme aj smutní, že sa tábor už končí, ale naplnení super zážitkami sme sa všetci tešili na nový skautský rok a čo nás v ňom čaká...

Ten, kto nebol na tábore si môže táborovú atmosféru aspoň trošku priblížiť fotkami, a pre ostatných sú to krásne spomienky.

Podujatie sa uskutočnilo aj vďaka finančnej podpore – grantu z rozpočtu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava.


Adventné dielne 2013

img_3507
zvončeky
img_3873
vianočné pozdravy

Už tradične, aj tento rok sme pripravili vianočné dielne pre malých i veľkých. Bez rozdielu na vek, každý si mohol prísť na svoje a rozvíjať svoju kreativitu a zručnosť.

Dielne sa konali vždy po sv. omši, t.j. od 11:00, tak hodinku. Druhú adventnú nedeľu sme sa stretli na mierne netradičnom mieste, v priestoroch 1. A triedy v ZŠ bl. Jána Pavla II., no tretiu a štvrtú adventnú nedeľu sa 'dielňou' stala naša skautská klubovňa.

Počas týchto troch nedieľ sa vyrábali rôzne ozdoby na vianočný stromček, doplnky do interiéru, darčeky pre blízkych ba dokonca i samotný baliaci papier [nech už teda máme do čoho tie darčeky aj zabaliť ;) ].

img_3869
sobíky
img_3533
levanduľové mydlá

Myslím, že môžem hovoriť za všetkých, ktorí organizovali tieto dielne: Sme nesmierne radi, že bola hojná účasť a dobrá nálada počas celých dielní, za ktorú ďakujeme všetkým zúčastneným a dúfame, že sa stretneme aj na ďalších adventných :).

2013_1222bo
baliaci papier
2013_1222bk
sviečky
img_3884
brošne

 


Roznos Betlehemského svetla 2013

Jednou z tradícií nášho zboru je roznášanie Betlehemského Svetla na Štedrý deň a tak ani tento rok sme neváhali, či sa do tejto akcie pustiť. Pomerne skoré ranné vstávanie nám neuľahčil ani pohľad von oknom a pri pomyslení na Vianoce bez snehu, by sme najradšej zaliezli naspäť do postele. Stretli sme sa ráno pred vajnorským kostolom, kde sme sa rozdelili do malých a šikovných skupín, zvyčajne po 5 ľudí. Po udelení požehnania pánom farárom otcom Petrom sme sa vydali priniesť Betlehemské svetlo medzi vopred prihlásených ľudí, ktorí nás s očakávaním príchodu malého Ježiška vrelo prijali. V každej domácnosti sme zaspievali vianočnú koledu a zapriali veľa požehnania, zdravia, šťastia a lásky vo forme niekedy vtipne znejúcich, rýmujúcich sa veršoch. V mnohých domácnostiach nás dokonca aj pohostili a ponúkli trošku uzimeným skautom vianočné koláčiky a malinovku. Roznášanie Betlehemskeho svetla bolo tradične spojené so zbierkou pre Dobrú Novinu, ktorá z peňazí vyzbieraných v roku 2013 podporila projekty v Keni, Južnom Sudáne, Etiópii a Ugande.  Týmto spôsobom máme možnosť menším skautom poukázať na africké deti, ktorým častokrát v živote chýba mnoho pre nás bežných vecí. Po navštívení domácností, ktorých bolo tento rok 84 sa vyzbierané peniaze zrátali a odniesli do sídla Dobrej Noviny. Myslím, že toto je pekná tradícia, ktorá má každý rok svoje vianočné čaro a v spojení so službou ľuďom, zbierkou pre Afriku, nám dáva možnosť ideálne využiť čas na Štedrý deň.

Pavol Kadlic


Vodcovská motivačka

Jedna tohtoročná decembrová sobota sa niesla v znamení veľkých zborových zmien a plánov. Po dlhom čase na jeden celý deň a noc  patrila klubovňa len nám, vodcom. Za tento skvelý nápad (vodcovskej prespávačky) vďačíme najmä našim trom roverom Tomášovi, Radovi a v neposlednom rade sestre Chales :), ktorí sa v dňoch 22. až 24.11.2013 zúčastnili motivačno-vzdelávacieho kurzu v Skautskom dome v Banskej Štiavnici.  Po víkende plnom zaujímavého programu sa  rozhodli podeliť sa s nami ostatnými o nové podnety a skúsenosti, ktoré tam získali.

Už v spomínaný sobotný podvečer dňa 7.12.2013 sme sa postupne od 16tej hodiny zlietavali do našej útulnej klubovne. Na (nielen) moju veľkú radosť prišli všetci starší i mladší vodcovia. V plnej zostave sa mohol začať program, ktorý viedol k zhodnoteniu súčasného stavu 110. zboru a neskôr nápadom a podnetom na zlepšenie jeho fungovania.

Dovolím si, za všetkých zúčastnených, zhodnotiť večer za veľmi podnetný, ktorý okrem plodnej práce a riešenia vážnych zborových tém, priniesol aj mnoho zábavy a radosti. Starostlivo pripravený program viedol  k utuženiu roverského ducha a vzniku skvelých nápadov. Po „pracovnej“ porade sme si zahrali chodbový jednooký hokej, ktorého víťaza nepozná ani sám Pán Rozhodca :).

Prekvapením večera bola úžasná večera s narodeninovou oslavou nášho skvelého zborového vodcu Tomáša, ktorému týmto ďakujeme za všetku starostlivosť a trpezlivosť a prajeme mu veľa úspešných krokov v súkromnom, pracovnom i vodcovskom počínaní.

Po vrúcnych blahoželaniach a oslave plnej jedla, dobrej nálady a rozhovorov sa večer v príjemnom duchu novej motivácie preklopil do noci a skorého rána.

Denisa Slávová


Vlčiacko-včielkarský výlet na Mahrovej búde

V sobotu 26.10.2013. sme sa spolu s dvanástimi malými skautami stretli na zastávke, kde sme im skontolovali a pozbierali lístky na MHD. Autobusom sme sa odviezli až na zastávku na znamenie – Vajnorský potok. Tu sme vystúpili a pokračovali sme dalej pešo cez vajnorské vinice. Všetko bolo zahalené hmlou, až tak že sme nevideli slnko. Po nenáročnom výstupe, ktorý sme spojili s hrami sme dorazili na Mahrovu búdu.

Počasie nám naozaj prialo, kedže až tu sme mohli vidieť prvé slnečné lúče a mohli sme odložiť vetrovky. Tí hladní skauti sa pýtali, kedy budeme opekať ,ale bez dreva sa tažko opeká, takže sme šli najskôr na drevo. Museli sme ísť o trochu ďalej ako poza prvé kríky, pretože väčšina dreva už bola vyzbieraná častými návštevami ostatných turistov. Ani sme sa nenazdali a za chvíľku sme mali dve kopy dreva pri ohnisku. Jedna pre veľké drevá a druhá pre tie tenšie a kratšie. Kedže ráno bola hmla a vlhko, bolo tažšie nazbierať suché drevo. To najsuchšie sme zapálili v ohnisku prvé a to mokrejšie trochu preschlo vďaka slnečným lúčom. Najzaujímavejšia činnosť bola, keď Rado zapaloval oheň. Všetky deti sa zhŕkli okolo ohniska a pozerali kedy možu začať opekať. Kedže sa oheň poriadne nerozhorel, tak sme sa išli hrať. Z hier nás prebral až zvuk praskajúceho dreva, keď Rado prikladal na oheň naposledy, predtým ako sa začalo opekať. Ako to ale býva, niektoré špekačky popadali do ohňa, iné sa zjedli čiernejšie. Hlavne, že nikto neostal so škvŕkajúcim bruchom. Zvyšok výletu sme stavali bunkre a hrali sme sa na rebelov a imperialistov. S drevennými puškami si (osobne) myslím, ze deti užili najmä zajatie skupiny radcov a ich posadenie vo väzenia (bunkra). Tým sa našťastie podarilo ujsť a tak sme mohli poupratovať okolie, nechať nazbierané drevo pre ďalších návštevníkov a vyraziť na zastávku.

Rado s maličkou skupinkou zostali dozerať na oheň, ktorý ešte mierne horel, keď sme odchádzali. Tá nás neskôr nás dobehla a všetci sme sa ponáhľali na zastávku. Po ceste sme zistili, že mame ešte čas a tak sme trochu spomalili. Zdanie klamalo a nakonci sme si museli zase švihnúť. Nakoniec sme chytili autobus a šťastne sa vrátili domov.


11. Stredoeurópske jamboree

11. Stredoeurópske jamboree

Zaži živly!

Na jamboree sme vyrazili vlakom z hlavnej stanice. Náš jamoddiel pod vedením Chamurapiho sme tvorili: Rado, Filip, Jakub, Dominik, Paľko, Mišo, Dávidko, Delly a ešte ja - Rÿťoplesk. Vlak nás doviezol do Kráľovej Lehoty, kde sme čakali na autobusy.

Počas čakania sme išli pomôcť jednej škole s hlasovaním za jej podporu. Keď sme dorazili do ranča KL čakala nás registrácia. Prebehla bez väčších ťažkostí a ešte sme dostali jamboree náramok, button, šatku, mapu táboriska s pokynmi a identifikačnú kartu. Ako inak, začalo pršať, tak sme rýchlo postavili stany. Potom bolo trochu voľného časju na vysušenie, návštevu bufetu, spoločenské hry alebo potulovanie sa po táborisku. Čoskoro už bol program vo veľkom bielom stane (fakt veľkom). Sledovali sme uvítanie, vlajky svetových organizácií WAGGGS a WOSM a aj všetkých krajín zúčastnených na jamboree. Hudobná skupina Trápne ticho nám „zaspievala“ jamboree hymnu (treba podotknúť, že Trápne ticho je veľmi svetoznáma skupina, ktorá vznikla deň pred začatím jamboree :D). Treba tiež spomenúť, že Mišo vyzeral akoby sa už pár mesiacov neholil (nosil tzv. „penofúzy“, ktoré bolo možné dosať vďaka akcii dve kofoly + penofúzy). samozrejme na ďalší deň som ich mal aj ja (a Mišo nové).

Na druhý deň sme začínali programovým blokom Skaut. Doobeda sme si mohli vyskúšať dozvedieť sa niečo o skautskej praxi. Napríklad viazané stavby, zakladanie ohňa (Jakubovi a Radovi sa podarilo založiť oheň pomocou „luku“), brúsenie a starostlivosť o nôž. Poobede program pokračoval remeslami a tradíciami. Na výber boli: kováčska dielňa (Dávidko ukul parádnu podkovičku pre šťastie), pletenie košíkov (aj tu sme mail zopár podarených exemplárov), rezbárstvo, ľudové tance, práca v hrnčiarskej dielni, praskanie maďarským bičom a popri tom celom prebiehali turnaje v netradičných športoch - indiaka, lakros, švédske hry...

V pondelok nás čakal programový blok Terra - Zem. Rozhodli sme sa pre túru na Bystrú lávku v Vysokých Tatrách. Autobus nás doviezol do Štrbského Plesa, odkiaľ sme stúpali, šplhali po reťaziach, pri vodopádoch, skákali po skalách... keď si Jakub zlomil nos. Zdravotník (19-ročný Potkan, ktorým riadne plieskala puberta) rozhodol, že sa netreba nič báť a tak sme pokračovali v ceste. Ako nadmorská výška stúpala, teplota ovzdušia klesala, tak sme si ponaťahovali na ruky náhradné ponožky, aby sme aspoň trochu udržali naše telesné teplo. Do cieľa sme sa dostali a úspešne sa druhou stranou vrátili späť na Štrbské pleso, pokukali obchodíky a išli naspäť do Ranča. V táborisku sem si dali večeru, oddýchli si a potom nasledoval večerný program. Objavili sme (Dávidko , rado a ja) zaujímavú spoločenskú hru Dominion. V herni sme strávili celý večer a ostatní boli porozliezaní v bufete, čajovni, medzinárodnom stane (kde si nemohol rozprávať svojím rodným jazykom) alebo na diskotéke.

Na ďalší deň bol pripravený adrenalínový blok Ignis - Oheň. Po raňajkách nás poslali na rôzne stanovištia, kde sme si mohli vyskúšať: rytiersky chodník (prekážková dráha cez les), counter strike (gumkostrel), lanovku, stavanie veže z bedničiek, slack line. Poobede zase pršalo a tak sme boli pozaliezaný v stanoch a hrali spoločenské hry (my samozrejme Dominion).  Ešte večera a večerný program (pre nás Dominion).

A konečne prišiel Festival kultúr, kedy všetky subkempy zostávali v tábore, bol návštevný deň, hromada programu, prezentácia národov, skautská hra... Na obed bryndzové halušky - výborné. Poobede rôzne tvorivé aktivity... (moc si toho nepamätám, lebo som chytal paniku z toho, že nám presakuje stan).

ráno nás (väčšinu z nás) zobudil skorý budíček a išli sme na programový blok Aeris - Vzduch. Dostali sme bagety a vyrazili. Naša doobedná cesta viedla ku malému kostolíku, kde sme pomáhali zemnými prácami znižovať cestu.  Poobede sme hrali na lúke nad kostolíkom hry, pri ktorých sa prihodilo zopár zaujímavých príhod (ako keď ma pri buldogovi hodili omylom do jediného lajna na celej lúke). Ďalej sme smerovali na Havránok, kde sme mohli pomáhať rôzne: natierať drevenicu, upravovať prírodné schodisko, odvážať suť, hrabať pokosenú trávu... Dozvedeli sme sa zopár zaujímavostí a ukázali nám múzeum. Cesta do táboriska, večera, program (samozrejme Dominion), bufet a hromada punčových rezov a hor sa do postele.

A najlepšie na koniec: Aqua! Na Liptovskej Mare sme sa prezliekli do plaviek a mail sme nástup. Tam som spoznal nášivku Banana republic, ktorá bola veľmi vzácna - každý deň sa dala kúpiť iba jedna. Vtedy som si uvedomil, že som ju predtým videl v obchode ale nevedel som, že je iba jedna za deň a tak som si ju nekúpil. (Aqua býva zvyčajne ako samostatný tábor, no tento rok bola len blokom na jamboree, a tak si vyhlásila takú „Banánovú republiku“, ktorá si myslí že je samostatná a pritom v skutočnosti nie je.) Po nástupe nám ukázali základy kanoistiky a vyrazili sme na blízky ostrov, kde sa odohrala námorná bitka medzi kanoikami a pramicami. Poobede sme sa odviezli na umelý kanál pri Liptovskom Mikuláši, kde nás čakal rafting! Obliekli sme sa do neoprénov, dali si prilby a vesty a začalo to! Perfektné, paráda! Párkrát (fakt dosť veľakrát, keďže sme si vybrali toho najšialenejšieho inštruktora) sme sa prekotili a nieslo nás to pod vodou. Po skončení jázd sme sa vrátili do táboriska a  prezliekli do rovnošiat, aby sme sa mohli vyfotiť - všetci skauti dohromady. Po chvíľke voľna nasledoval večerný program vo veľkom bielom stane. Pri vstupe do stanu sme museli prejsť uličkou plnou bublifukových bublín a lietajúcej ryže. Nasledoval príhovor, poďakovanie všetkým stuffákom, video s Badenom-Powellom, zopár koncertov, Trápne Ticho a bufet s hromadou punčákov.

A prišiel odchod a rozlúčky. Zbalili sme stany a odišli na vlakovú stanicu. Naskytli sa isté problémy s odchodom, pretože sme vďaka Delly, ktorá si išla kúpiť jogurt, zmeškali vlak, ale nakoniec, sme dorazili do Bratislavy. My, Vajnoráci, sme vystúpili na Vinohradoch. Ešte jedna mexická ako poďakovanie Chamurapimu a už si viac nič nepamätám.

Rÿťoplesk

110. zbor Vajnory, 5. oddiel skautov Vajnorskí kamasi, družina Alienov


Letný skautský tábor – Oravská Lesná

Plánovanie tohtoročného tábora sa začalo skoro rok pred jeho uskutočnením, keď sme vybrali miesto v okolí Oravskej Lesnej a určili dátum tábora na 6.-20.7.2013. Plánovanie programu a zabezpečovanie nákupov a materiálov prebiehalo dva mesiace pred samotným začiatkom tábora. Bolo si treba určiť a pripraviť denný program, jedálny lístok, ako aj samotné etapy na tému Leonardo da Vinci, skontrolovať potrebné vybavenie, vyriešiť dopravu detí a prepravu materiálu. Takisto bolo potrebné kúpiť všetky nástroje a iné vybavenie potrebné k normálnemu behu tábora.

O stavanie tábora sa postarala skupina vedúcich a roverov niekoľko dní pred oficiálnym začiatkom tábora, ktorí postavili všetky potrebné táborové stavby ešte pred príchodom skautov a vĺčat. Všetci účastníci tábora spali v stanoch típí alebo v turistických stanoch. Pre skladovanie potravín sme používali chatu, ktorá bola veľmi blízko táboriska.

Počas tábora sme hrávali netradičné, no veľmi obľúbené športové hry ako lakros, ringo, indiaca a bejzbal, ktoré si máme možnosť zahrať najmä na letnom tábore. Takisto sme postavili lanovú dráhu, na ktorej sa mohli deti voziť. Etapová hra bola určená pre vĺčatá a skautov (do veku 15 rokov), ktorým sme priblížili umeleckú tvorbu, dobu v ktorej Leonardo da Vinci žil, a jeho ostatné výtvory a vynálezy. Vedúci a roveri (starší skauti) mali svoj vlastný program (okrem toho, že organizovali etapovú hru Leonardo da Vinci).

Dva týždne strávené uprostred oravskej prírody dali duševný pôžitok aj nám vedúcim, ale hlavne deťom, ktoré boli na tábore prvý krát. Deti sa podučili v skautskej praxi (poznávaniu rastlín, stromov, živočíchov, ochrane prírody, taborníctvu, zakladaniu ohňa a jeho kontrole (na miestach na to určených). Deti ocenili varenie jedla v prírodných podmienkach, pumpovaie vody zo studne, kúpanie v potoku, bývanie v stanoch, prežitie drsného oravského počasia (v noci teploty klesali aj na 5 st.Celzia), prežitie letných búrok v stanoch s následným sušením mokrých vecí. Dvojtýždňový pobyt v divočine ukázal deťom, ako žiť a prežiť v prírodných, mimomestských podmienkach a zároveň si dokázali svoju odvahu, zdatnosť a silu. Okrem zábavných a náučných činností bol však zabezpečený aj plynulý chod tábora, s ktorým súvisel hlavne chod kuchyne, zásobovanie, stavebné práce a iné. Pri týchto činnostiach boli podľa možnosti a veku zapájané aj deti, ktorých sme sa takto snažili povzbudzovať pri práci a pomoci v rámci vlastnej komunity.

Radoslav Zeman

Podujatie sa uskutočnilo aj vďaka finančnej podpore - grantu z rozpočtu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava.