11. Stredoeurópske jamboree
11. Stredoeurópske jamboree
Zaži živly!
Na jamboree sme vyrazili vlakom z hlavnej stanice. Náš jamoddiel pod vedením Chamurapiho sme tvorili: Rado, Filip, Jakub, Dominik, Paľko, Mišo, Dávidko, Delly a ešte ja - Rÿťoplesk. Vlak nás doviezol do Kráľovej Lehoty, kde sme čakali na autobusy.
Počas čakania sme išli pomôcť jednej škole s hlasovaním za jej podporu. Keď sme dorazili do ranča KL čakala nás registrácia. Prebehla bez väčších ťažkostí a ešte sme dostali jamboree náramok, button, šatku, mapu táboriska s pokynmi a identifikačnú kartu. Ako inak, začalo pršať, tak sme rýchlo postavili stany. Potom bolo trochu voľného časju na vysušenie, návštevu bufetu, spoločenské hry alebo potulovanie sa po táborisku. Čoskoro už bol program vo veľkom bielom stane (fakt veľkom). Sledovali sme uvítanie, vlajky svetových organizácií WAGGGS a WOSM a aj všetkých krajín zúčastnených na jamboree. Hudobná skupina Trápne ticho nám „zaspievala“ jamboree hymnu (treba podotknúť, že Trápne ticho je veľmi svetoznáma skupina, ktorá vznikla deň pred začatím jamboree :D). Treba tiež spomenúť, že Mišo vyzeral akoby sa už pár mesiacov neholil (nosil tzv. „penofúzy“, ktoré bolo možné dosať vďaka akcii dve kofoly + penofúzy). samozrejme na ďalší deň som ich mal aj ja (a Mišo nové).
Na druhý deň sme začínali programovým blokom Skaut. Doobeda sme si mohli vyskúšať dozvedieť sa niečo o skautskej praxi. Napríklad viazané stavby, zakladanie ohňa (Jakubovi a Radovi sa podarilo založiť oheň pomocou „luku“), brúsenie a starostlivosť o nôž. Poobede program pokračoval remeslami a tradíciami. Na výber boli: kováčska dielňa (Dávidko ukul parádnu podkovičku pre šťastie), pletenie košíkov (aj tu sme mail zopár podarených exemplárov), rezbárstvo, ľudové tance, práca v hrnčiarskej dielni, praskanie maďarským bičom a popri tom celom prebiehali turnaje v netradičných športoch - indiaka, lakros, švédske hry...
V pondelok nás čakal programový blok Terra - Zem. Rozhodli sme sa pre túru na Bystrú lávku v Vysokých Tatrách. Autobus nás doviezol do Štrbského Plesa, odkiaľ sme stúpali, šplhali po reťaziach, pri vodopádoch, skákali po skalách... keď si Jakub zlomil nos. Zdravotník (19-ročný Potkan, ktorým riadne plieskala puberta) rozhodol, že sa netreba nič báť a tak sme pokračovali v ceste. Ako nadmorská výška stúpala, teplota ovzdušia klesala, tak sme si ponaťahovali na ruky náhradné ponožky, aby sme aspoň trochu udržali naše telesné teplo. Do cieľa sme sa dostali a úspešne sa druhou stranou vrátili späť na Štrbské pleso, pokukali obchodíky a išli naspäť do Ranča. V táborisku sem si dali večeru, oddýchli si a potom nasledoval večerný program. Objavili sme (Dávidko , rado a ja) zaujímavú spoločenskú hru Dominion. V herni sme strávili celý večer a ostatní boli porozliezaní v bufete, čajovni, medzinárodnom stane (kde si nemohol rozprávať svojím rodným jazykom) alebo na diskotéke.
Na ďalší deň bol pripravený adrenalínový blok Ignis - Oheň. Po raňajkách nás poslali na rôzne stanovištia, kde sme si mohli vyskúšať: rytiersky chodník (prekážková dráha cez les), counter strike (gumkostrel), lanovku, stavanie veže z bedničiek, slack line. Poobede zase pršalo a tak sme boli pozaliezaný v stanoch a hrali spoločenské hry (my samozrejme Dominion). Ešte večera a večerný program (pre nás Dominion).
A konečne prišiel Festival kultúr, kedy všetky subkempy zostávali v tábore, bol návštevný deň, hromada programu, prezentácia národov, skautská hra... Na obed bryndzové halušky - výborné. Poobede rôzne tvorivé aktivity... (moc si toho nepamätám, lebo som chytal paniku z toho, že nám presakuje stan).
ráno nás (väčšinu z nás) zobudil skorý budíček a išli sme na programový blok Aeris - Vzduch. Dostali sme bagety a vyrazili. Naša doobedná cesta viedla ku malému kostolíku, kde sme pomáhali zemnými prácami znižovať cestu. Poobede sme hrali na lúke nad kostolíkom hry, pri ktorých sa prihodilo zopár zaujímavých príhod (ako keď ma pri buldogovi hodili omylom do jediného lajna na celej lúke). Ďalej sme smerovali na Havránok, kde sme mohli pomáhať rôzne: natierať drevenicu, upravovať prírodné schodisko, odvážať suť, hrabať pokosenú trávu... Dozvedeli sme sa zopár zaujímavostí a ukázali nám múzeum. Cesta do táboriska, večera, program (samozrejme Dominion), bufet a hromada punčových rezov a hor sa do postele.
A najlepšie na koniec: Aqua! Na Liptovskej Mare sme sa prezliekli do plaviek a mail sme nástup. Tam som spoznal nášivku Banana republic, ktorá bola veľmi vzácna - každý deň sa dala kúpiť iba jedna. Vtedy som si uvedomil, že som ju predtým videl v obchode ale nevedel som, že je iba jedna za deň a tak som si ju nekúpil. (Aqua býva zvyčajne ako samostatný tábor, no tento rok bola len blokom na jamboree, a tak si vyhlásila takú „Banánovú republiku“, ktorá si myslí že je samostatná a pritom v skutočnosti nie je.) Po nástupe nám ukázali základy kanoistiky a vyrazili sme na blízky ostrov, kde sa odohrala námorná bitka medzi kanoikami a pramicami. Poobede sme sa odviezli na umelý kanál pri Liptovskom Mikuláši, kde nás čakal rafting! Obliekli sme sa do neoprénov, dali si prilby a vesty a začalo to! Perfektné, paráda! Párkrát (fakt dosť veľakrát, keďže sme si vybrali toho najšialenejšieho inštruktora) sme sa prekotili a nieslo nás to pod vodou. Po skončení jázd sme sa vrátili do táboriska a prezliekli do rovnošiat, aby sme sa mohli vyfotiť - všetci skauti dohromady. Po chvíľke voľna nasledoval večerný program vo veľkom bielom stane. Pri vstupe do stanu sme museli prejsť uličkou plnou bublifukových bublín a lietajúcej ryže. Nasledoval príhovor, poďakovanie všetkým stuffákom, video s Badenom-Powellom, zopár koncertov, Trápne Ticho a bufet s hromadou punčákov.
A prišiel odchod a rozlúčky. Zbalili sme stany a odišli na vlakovú stanicu. Naskytli sa isté problémy s odchodom, pretože sme vďaka Delly, ktorá si išla kúpiť jogurt, zmeškali vlak, ale nakoniec, sme dorazili do Bratislavy. My, Vajnoráci, sme vystúpili na Vinohradoch. Ešte jedna mexická ako poďakovanie Chamurapimu a už si viac nič nepamätám.
Rÿťoplesk
110. zbor Vajnory, 5. oddiel skautov Vajnorskí kamasi, družina Alienov
Letný skautský tábor – Oravská Lesná
Plánovanie tohtoročného tábora sa začalo skoro rok pred jeho uskutočnením, keď sme vybrali miesto v okolí Oravskej Lesnej a určili dátum tábora na 6.-20.7.2013. Plánovanie programu a zabezpečovanie nákupov a materiálov prebiehalo dva mesiace pred samotným začiatkom tábora. Bolo si treba určiť a pripraviť denný program, jedálny lístok, ako aj samotné etapy na tému Leonardo da Vinci, skontrolovať potrebné vybavenie, vyriešiť dopravu detí a prepravu materiálu. Takisto bolo potrebné kúpiť všetky nástroje a iné vybavenie potrebné k normálnemu behu tábora.
O stavanie tábora sa postarala skupina vedúcich a roverov niekoľko dní pred oficiálnym začiatkom tábora, ktorí postavili všetky potrebné táborové stavby ešte pred príchodom skautov a vĺčat. Všetci účastníci tábora spali v stanoch típí alebo v turistických stanoch. Pre skladovanie potravín sme používali chatu, ktorá bola veľmi blízko táboriska.
Počas tábora sme hrávali netradičné, no veľmi obľúbené športové hry ako lakros, ringo, indiaca a bejzbal, ktoré si máme možnosť zahrať najmä na letnom tábore. Takisto sme postavili lanovú dráhu, na ktorej sa mohli deti voziť. Etapová hra bola určená pre vĺčatá a skautov (do veku 15 rokov), ktorým sme priblížili umeleckú tvorbu, dobu v ktorej Leonardo da Vinci žil, a jeho ostatné výtvory a vynálezy. Vedúci a roveri (starší skauti) mali svoj vlastný program (okrem toho, že organizovali etapovú hru Leonardo da Vinci).
Dva týždne strávené uprostred oravskej prírody dali duševný pôžitok aj nám vedúcim, ale hlavne deťom, ktoré boli na tábore prvý krát. Deti sa podučili v skautskej praxi (poznávaniu rastlín, stromov, živočíchov, ochrane prírody, taborníctvu, zakladaniu ohňa a jeho kontrole (na miestach na to určených). Deti ocenili varenie jedla v prírodných podmienkach, pumpovaie vody zo studne, kúpanie v potoku, bývanie v stanoch, prežitie drsného oravského počasia (v noci teploty klesali aj na 5 st.Celzia), prežitie letných búrok v stanoch s následným sušením mokrých vecí. Dvojtýždňový pobyt v divočine ukázal deťom, ako žiť a prežiť v prírodných, mimomestských podmienkach a zároveň si dokázali svoju odvahu, zdatnosť a silu. Okrem zábavných a náučných činností bol však zabezpečený aj plynulý chod tábora, s ktorým súvisel hlavne chod kuchyne, zásobovanie, stavebné práce a iné. Pri týchto činnostiach boli podľa možnosti a veku zapájané aj deti, ktorých sme sa takto snažili povzbudzovať pri práci a pomoci v rámci vlastnej komunity.
Radoslav Zeman
Podujatie sa uskutočnilo aj vďaka finančnej podpore - grantu z rozpočtu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava.
